Britská vláda predstavila dva možné varianty, ako by sa mohol spravovať colný režim po odchode Spojeného kráľovstva z EÚ v roku 2019.
Prvým je do značnej miery zladený colný režim. To by obnášalo skôr elektronické, než fyzické sledovanie pohybu tovarov na hraniciach.
Nové colné partnerstvo
Druhý scenár nazývajú “nové colné partnerstvo”, ktoré by znamenalo, že žiadne kontroly tovarov nebudú. Inými slovami, pokiaľ ide o clá, Británia by sa správala ako keby bola stále súčasťou únie.
Britské tovary by do únie prúdili beztarifne a Británia by vyberala európske clá na tovary, ktoré smerujú ďalej do EÚ alebo sú súčasťou britského exportu.
Doriešenie modelu integrácie Británie do jednotného trhu EÚ po brexite je kľúčové a súvisí tiež so špeciálnym režimom, o ktorý sa bude Londýn snažiť pre Severné Írsko.
Aký dohľad?
Právnici upozorňujú, že zamýšľané nové colné partnerstvo by potrebovalo nový mechanizmus dohľadu a kontroly.
Súčasný európsky systém kontroly pohybu tovarov funguje tak, že všetky členské štáty monitorujú dovoz tovarov, aby sa zabezpečil výber cla a európske štandardy.
Európska agentúra pre boj s podvodnými na európskych finančných záujmoch OLAF dohliada na národné colné orgány v správnom výbere taríf. Má aj právomoc vykonávať inšpekcie.
Ak nájde v národnom systéme slabinu, napríklad, ak členský štát nevyberá clá dôsledne, môže sa obrátiť na Komisiu, ktorá ušlé financie vymáha od členského štátu.
Finančné záujmy únie
Vonkajšie clá sú totiž priamym (vlastným) zdrojom európskeho rozpočtu.
V marci napríklad OLAF konštatoval, že veľká Británia v posledných rokoch nepreclila správne dodávky textilného tovaru a obuvi z Číny.
Odporučila preto Komisii, aby od Británia vymáhala ušlé 2 miliardy eur.
Británia odhad OLAFu ohľadne ušlého cla spochybňuje. Takýto spor sa môže skončiť pred Súdnym dvorom EÚ.
Britská premiérka Theresa Mayová pritom opakovane tvrdí, že Británia sa nebude po odchode z EÚ riadiť jeho rozsudkami.
Britské ministerstvo financií nateraz nehovorí, či by sa v zvažovanom colnom partnerstve bolo ochotné podriadiť dohľadu OLAFu.
“Presná forma režimu sa dohodne v rámci rokovaní”, povedala hovorkyňa ministerstva.
Nové orgány?
V hre je tiež možnosť vytvorenia nového nezávislého rozhodcovského orgánu.
S tým však môže mať problém Súdny dvor EÚ. Clá sú výlučnou kompetenciu EÚ a súdny dvor je v tomto prípade poslednou rozhodovacou inštanciou.
Taktiež je otázne, kto by v takomto režime dohliadal okrem správnej výšky cla aj na dodržiavanie zdravotných alebo iných štandardov tovarov.
Nové, “nezávislé” orgány by totiž do veľkej miery duplikovali už existujúce inštitúcie, čo nie je v nikoho záujme, keďže by to stálo veľa námahy a peňazí.
“Toto je jeden zo základných problémov brexitu. Británia si chce zahlcovať hlbokú mieru integrácie ale nepáčia sa jej inštitúcie, ktoré všetky tieto veci spravujú”, hovorí parter bruselskej právnickej firmy Lode Van Den Hende.