Tento článok je súčasťou Špeciálu: Eurovoľby 2014
Míľniky
29. jún 2011 – Európska komisia zverejnila návrh rozpočtového rámca na obdobie 2014 – 2020. Celková výška: viac ako 1047 miliárd eur.
28. september 2011 – Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso obhajoval daň z finančných transakcií ako vlastný zdroj rozpočtu v rámci svojho prejavu o Stave Únie
6. október 2011 – Komisia zverejnila návrh regionálnej politiky po roku 2013
12. október 2011 – Komisia zverejnila návrh Spoločnej poľnohospodárskej politiky
december 2012 – Európska rada nedokázala dospieť k dohode o novom rozpočtovom výhľade. Tzv. návrh „Van Rompuy I“ z novembra 2012 neprešiel.
február 2013 – Európska rada schvaľuje kompromisný rozpočet vo výške necelých 960 miliárd eur.
marec – jún – rokovania EP, Rada, Komisia
jún 2013 – Európsky parlament má hlasovať novom sedemročom rozpočet
Pozadie:
Lisabonská zmluva dáva viacročnému finančnému rámcu (Multiannual financial framework, MFF) právne záväzný status. Podľa článku 312 Zmluvy o fungovaní EÚ „zabezpečuje, aby sa výdavky Únie čerpali systematickým spôsobom a v medziach jej vlastných zdrojov“, pričom „ročný rozpočet Únie je v súlade s viacročným finančným rámcom“. Prvý finančný výhľad sa vzťahoval na obdobie 1988 až 1992. Stanovuje stropy výdavkov a aj príjmov do európskeho rozpočtu s prihliadnutím na to, že rozpočet EÚ musí byť vyrovnaný. Znamená to, že nesmie tvoriť deficit, čo sa ale reálne deje presúvaním záväzkov z rok a na rok.
Rozpočet sa v mantineloch aktuálnej sedemročnej finančnej perspektívy na úrovni EÚ prijíma každoročne. Kým viacročný finančný výhľad podlieha v schvaľovaní inštitúciami EÚ tzv. procedúre súhlasu, kde ho Európsky parlament môže prijať alebo odmietnuť ako celok, jednotlivé ročné rozpočty sa riadia riadnym legislatívnym postupom, čo znamená, že europoslanci môžu do jeho tvorby aktívne vstupovať v celom rozsahu pred tým, než o ňom definitívne hlasujú spolu s členskými štátmi (Radou EÚ).
Otázky:
Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso 29. júna 2011 predstavil dlho očakávaný návrh rozpočtového rámca na obdobie 2014 – 2020. Maximálny strop bol stanovený na 1 047 miliárd eur. V porovnaní s obdobím 2007 – 2013 išlo o nárast o 4,8 %, čo je nad priemernou 2-percentnou mierou inflácie zaznamenanou v uplynulej dekáde. Exekutíva to odôvodnila tým, že treba kryť nové politické priority definované samotnými členskými štátmi – Ciele Stratégia Európa 2020, vznik Európskej služby pre vonkajšiu činnosť atď.
Počas rámca 2007 – 2013 sa členské štáty EÚ zaviazali, že do európskeho rozpočtu budú odvádzať 1,12 % svojho hrubého národného dôchodku (HND). Návrh 2014 – 2020 počítal s 1,05 % HND. Súčasťou návrhu boli aj dva nové vlastné zdroje rozpočtu EÚ – daň z finančných transakcií a európska DPH.
Predstava Komisie bola v zásade konzervatívna a najväčšia časť rozpočtu by mala ísť na tradičné priority ako poľnohospodárstvo a regionálna politika. S výraznejšími výdavkami sa však počítalo aj v prípade dvoch nových oblastí – Európskej služby pre vonkajšiu činnosti, ktorú zaviedla Lisabonská zmluva, a oblasti vnútorných záležitostí ako sú hraničné kontroly, bezpečnosť a imigrácia. Zvýšenie výdavkov na tieto oblasti exekutíva kompenzovala znížením prostriedkov na administratívu.
Pre lepšiu predstavu sa dá rozpočet EÚ na jeden rok prirovnať približne k rozpočtu stredne veľkej krajiny EÚ, napríklad Rakúska. Pri tvorbe návrhu finančného výhľadu sa Európska komisia snaží prihliadať na oblasti, kde EÚ prináša pridanú hodnotu, resp. na tie, ktoré by bolo nákladnejšie financovať z 27 národných rozpočtov, ako je napríklad výskum a vývoj, veľké projekty v oblasti infraštruktúry, či poľnohospodárstvo. Komisia zároveň hľadala spôsob, ako rozpočtové priority financovať inovatívnejšie ako doposiaľ, čo by malo priniesť odľahčenie národných príspevkov do európskeho rozpočtu a zabezpečiť väčšiu autonómiu použitia európskych prostriedkov.
Tlak čistých prispievateľov
Stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy vzhľadom na tlak čistých prispievateľov do európskeho rozpočtu bol nútený najmä na tlak Veľkej Británie, Nemecka, Holandska či Švédska pôvodný viac ako biliónový návrh Európskej komisie zoškrtať na 972 miliárd eur. Škrty sa vtedy dotkni najmä prvej kapitoly (rozpočet pre Galileo, regionálna pomoc, Kohézny fond), ale aj poľnohospodárstva a prostriedkov na vonkajšie pôsobenie EÚ. Lídri na decembrovom summite 2012 však návrh nepodporili a tlak na ďalšie škrty pretrval až do začiatku roku 2013.
Kompromisný návrh znamenali škrty v infraštruktúrnych projektoch z prvej kapitoly, občianstva, vnútornej bezpečnosti, vonkajších politík a administratívy. Naopak regionálna pomoc a poľnohospodárstvo ostali ušetrené.
Slovensko po „noci vydierania“ spokojné
Slovensko rokovalo o novom rozpočet z vedomím, že z neho pochádza 76 % verejných investícií na Slovensku. Premiér Robert Fico deň pred summitom avizoval „noc vydierania“, po ňom hovoril, že Slovensko „vyhralo súťaž o európske peniaze“.
Podľa dohody zo summitu by malo Slovensko v 2014 – 2020 do spoločného rozpočtu odviesť 7 miliárd eur, pričom jeho príjmy v tom istom období presiahnu v bežných cenách 20 miliárd eur. Pozitívna bilancia pre Slovensko je teda 13 miliárd eur.
Zo zdrojov na politiku súdržnosti pre zotieranie rozdielov medzi európskymi regiónmi, ktorá tvorí najväčší zdroj príjmov Slovenska z rozpočtu EÚ, dostaneme približne 13,1 miliardy eur v cenách z roku 2011 (14,7 miliardy po inflácii). V súčasnom období 2007 – 2013 je alokácia na úrovni 11 miliárd 896 miliónov eur.
V prepočte na každého obyvateľa každoročne teda dostaneme 344 eur (po inflácii 387 eur). Spomedzi členských štátov sme druhí najúspešnejší v EÚ z hľadiska objemu prostriedkov na politiku súdržnosti na obyvateľa. Predbehlo nás už len Estónsko s 355 eurami.
Pokiaľ ide o ďalšie oblasti, Slovensku vyhovuje, že miera spolufinancovania z fondov EÚ zostane na úrovni 85 % miesto 75 % ako navrhovala Komisia. Plne sa bude preplácať DPH. Slovensko sa bude môcť zapojiť aj do programu na boj proti nezamestnanosti mladých, na ktorý vyčlenili 6 miliárd eur.
Viac flexibility bude v prostriedkoch z agropolitiky. V súčasnosti možno z druhého (rozvoj vidieka) do prvého piliera (priame platby) presúvať len 15 %, po novom pôjde až o 25 %. Ak Slovensko využijeme túto flexibilitu, tak sa priemerná úroveň priamych platieb v SR zdvihne z 210 eur na hektár až na 246 eur na hektár v bežných cenách. O to menej však pôjde na projekty na rozvoj vidieka.
Slovenskí vyjednávači obhájili aj novembrovú ponuku na vyraďovanie Jaslovských Bohuníc V1 zo 105 na 200 miliónov eur.
Slovensko sa však v čerpaní európskych prostriedkov zaraďuje na posledné miesta medzi členskými štátmi. Vláda preto pripravuje zmeny vo verejnom obstarávaní. Premiér pripomenul, že tento rok treba vyčerpať 1,5 miliardy eur, aby prostriedky neprepadli. Komisia sa má v prípade Slovenska a Rumunska zaoberať otázkou, či v súčasnom období 2007 – 2013 môžu platiť iné pravidlá pri čerpaní eurofondov nad rámec stanoveného časového obdobia na čerpanie.
Európsky parlament dohodu odmieta
Predsedovia politických skupín europarlamemtu však označili dohodu lídrov za „neakceptovateľnú“ nakoľko nie je možné mať „veľké ambície s malými sumami“, ako príklad uvádzali 6 miliárd na „Záruku pre mladých“ (na boj proti nezamestnanosti) alebo škrt v digitálnej agende z 9,2 miliardy v návrhu na 1 miliardu eur.
V uznesení, ktoré Európsky parlament prijal vzápätí po summite dohodu politicky odmietol. Jeho hlasovanie si môžete pozrieť v tejto infografike.
Europoslanci do rokovaní sformulovali základné požiadavky.
- Žiadajú do legislatívy začleniť tzv. sunset clause, čo znamená, že by rozpočet k určitému dátumu opäť potreboval súhlas Európskeho parlamentu a aby s v strede rozpočtového obdobia mohol prehodnotiť.
- Žiadajú väčšiu flexibilitu presune výdavkov medzi jednotlivými kapitolami podľa aktuálnej potreby.
- Žiadajú splatenie všetkých záväzkov európskeho rozpočtu, ktoré sú momentálne nekryté. To predpokladá dodatočné príspevky z národných štátov.
- Žiadajú viesť politickú diskusiu o vlastných zdrojov európskeho rozpočtu (napr. daň z finančných transakcií, environmentálne dane, iné..), ktorá sa na úrovni lídrov neposunula tak ako by si Parlament predstavoval.
Európsky parlament bude o rozpočte a výsledku rokovaní s Radou a Komisiou o svojich požiadavkách hlasovať v júni 2013.
Kohézna politika a tresty
Európska komisia začiatkom októbra 2011 predstavila svoj návrh toho, ako by mala vyzerať regionálna politika po roku 2013. V ňom sa uvádza, že v prípade ak bude krajina porušovať pravidlá Paktu stability a rastu EÚ, môžu jej byť pozastavené eurofondy.
Eurokomisár pre regionálny rozvoj Johannes Hahn toto opatrenie nazval „krajným riešením“. Snažil sa tak zmierniť kritiku návrhu a podčiarknuť, že efektivita kohéznej politiky v podpore rastu a zamestnanosti bude vo veľkej miere závisieť od zdravých makroekonomických politík. Vzhľadom na skúsenosti z minulosti, uviedol Hahn, je podľa Komisie nevyhnutné jasnejšie prepojiť financovanie kohéznej politiky s hospodárskymi a fiškálnymi politikami členských štátov.
Legislatívny balíček ohľadom regionálnej politiky v celkovej hodnote 336 miliárd eur je nalinkovaný na stratégiu Európa 2020 a jej ciele. V snahe zvýšiť efektivitu prišla Komisie v správe s návrhom balíčka jednoduchých pravidiel pre celkovo päť fondov EÚ, a to Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF). Európskeho sociálneho fondu (ESF), Kohézneho fondu, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EAFRD) a Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo (EMFF).
Toto zjednodušenie prichádza ruka v ruke s budovaním novej regionálnej architektúry, zavedením rozlišovania medzi troma kategóriami regiónov, a to: menej rozvinuté regióny (s HDP per capita menším ako 75 percent priemeru EÚ), tranzitívne regióny (HDP per capita medzi 75 a 90 percentami) a viac rozvinuté regióny (HDP per capita viac ako 90 percent priemeru).
Takéto rozdelenie bohatším krajinám umožní, aby sa mohli stále uchádzať o štrukturálne fondy. Tie pôjdu stále najmä do tých regiónov, ktoré to najviac potrebujú a majú najväčšie problémy, ale zároveň aj tranzitívne regióny budú mať prístup k eurofondom za účelom podpory investícií do inovácií, energetickej efektívnosti, sociálnej kohézie a konkurencieschopnosti.
Komisia tiež zosúladila viaceré priority so svojou stratégiou Európa 2020. V rozvinutejších regiónoch tak pôjde väčšina investícií na inovácie, podporu malých a stredných podnikov, energetickú efektívnosť a obnoviteľné zdroje, zatiaľ čo v najmenej rozvinutých regiónoch budú tieto priority vyvážené v pomere 50:50 k potrebám rozvoja v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a znižovania miery chudoby.
Spoločná poľnohospodárska politika po roku 2014
SPP tvorí naďalej významný podiel európskeho rozpočtu. Viac informácií nájdete v špecializovanom Súbore liniek.
Pozície:
Slovenská poslankyňa EP Anna Záborská (EPP, KDH): „Tento rozpočet vzniká v čase krízy. V prvých rokoch rozpočtu sa nedá predpokladať, že by bol nejaký výrazný hospodársky rast, ale je to výhľad až do roku 2020 a nikto neočakáva, že kríza bude trvať až dovtedy. Na posledné roky teda musí rozpočet počítať aj s určitým rastom.“ Za najdôležitejšie oblasti pre Slovensko označila Spoločnú poľnohospodársku politiku či rozvoj regiónov.
Slovenský poslanec EP Miroslav Mikolášik (EPP, KDH) vyzdvihol, že na zotieranie regionálnych rozdielov pôjde viac peňazí a že sa výhľad zameriava aj na zvyšovanie zamestnanosti a znižovanie chudoby. Z jeho pohľadu je potrebné reagovať aj na prílev ilegálnych imigrantov z Afriky, ktorým často chýba vzdelanie a nemajú ani jazykové znalosti a spája sa s nimi vyššia hrozba kriminality. „Európa by mala zostať priestorom práva, bezpečnosti, nízkej kriminality a múdrej migračnej, imigračnej a emigračnej politiky.“
Ivan Štefanec, poslanec NR SR, člen výboru pre európske záležitosti: „Aj v rámci prípravy rozpočtu by sme mali hovoriť o tom, že musíme oddeliť zodpovedných a nezodpovedných. Mali by sme aj v rozpočte vytvoriť fondy, do ktorých budú platiť tí, ktorí nedodržujú pravidlá a z ktorých budú motivovaní a odmeňovaní tí, ktorí sú zodpovední, slušní a pravidlá dodržujú. Keď budeme motivovať k zodpovednosti a keď budeme aj v rozpočte myslieť na dodržiavanie pravidiel, tak verím, že Európa bude stále lepším miestom pre život.“
Albert Németh, poradca štátneho tajomníka Ministerstva financií SR a vedúci tímu odborných finančných vyjednávačov k viacročnému rámcu 2014 – 2020: „Naším úsilím je, aby sme platili čo najmenej, získali čo najviac a za najlepších okolností. O tom sú finančné vyjednávania. Je to najväčšia hra a najväčší boj z pohľadu čísel v celej Európskej únii. Ale pre nás to bude len prvým krokom. Ďalším krokom je to, aby sme mohli využiť tie peniaze tak, aby to dávalo zmysel.“
Jaroslav Náhlik, vedúci oddelenia ekonomickej politiky EÚ Ministerstva zahraničných vecí SR: „Pokiaľ ide o administratívu, máme záujem, podobne ako väčšina krajín, o zvyšovanie efektívnosti výdavkov a z pohľadu vlastných zdrojov chceme zjednodušenie súčasného systému, odstránenie súčasného zdroja založenom na DPH a odstránenie výnimiek, aj keď pôjde o veľmi zložitý proces a zrejme sa nám nepodarí. Chceme sa zároveň aktívne zapojiť do diskusie o možných vlastných zdrojoch financovania.“
Marta Orviská z Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela: „Slovensko by sa malo sústrediť na efektívne využívanie už tradičných zdrojov, ale adaptovať ich s dôrazom na alokáciu na klimatické zmeny, efektívnosť, rast a redukciu chudoby,“ vysvetlila. Z pohľadu príjmovej časti je podľa nej v budúcnosti treba riešiť aj daňové úniky a čiernu ekonomiku, čo je bolesťou najmä krajín skupiny PIIGS, ktoré majú dlhové problémy.
Stály predstaviteľ Slovenska pri EÚ Ivan Korčok v rozhovore pre EurActiv.sk po februárovom summite povedal, že pre Slovensko je kľúčové, aby sa finančná perspektíva prijala.
„Za základnú dilemu považujem, že v budúcom období bude čerpanie oveľa silnejšie napojené na skúmanie, ako každé vyložené euro prispeje k hospodárskemu rastu a zdieľame aj stratégiu, že hospodársky rast v EÚ bude vo všeobecnosti závisieť od toho, koľko prostriedkov pôjde do oblastí ako veda a výskum a vzdelávanie. Tu sa zhodujeme. Kde ale stále musíme presviedčať Európsku komisiu je, že popri súhlase s investíciami do tejto oblasti, Slovensko stále musí dobiehať v oblasti základnej infraštruktúry. Tu vidíme naprieč všetkými sektormi najväčšiu diskusiu.“
Jaroslav Paška, slovenský europoslanec (SNS, EFD) v rozhovore pre EurActiv.sk hovorí: Naša politická skupina dlhodobo kritizuje často neúčelné a veľkorysé šafárenie Únie s ťažko dorobenými prostriedkami daňových poplatníkov. Sme presvedčení o tom, že v čase pretrvávajúcej krízy a sústavného zlyhávania európskych inštitúcií pri manažovaní spoločných záležitostí Únie, nemá bruselská administratíva morálne právo domáhať sa zvýšenia jej rozpočtu.
„Pre Slovensko je dohoda výborná, ale sú tam veci pre ktoré štyri politické frakcie v Európskom parlamente chcú stále rokovať. Chceme rade vysvetliť niektoré veci, hlavne rokovať hlavne o väčšej flexibilite a o poriadnych vlastných zdrojoch“, hovorí europoslanec Vladimír Maňka (S&D, Smer-SD).
„Situácia, kedy sa Európska rada na niečom dohodla a Európsky parlament dvíha plecia, naznačuje istú štrukturálnu slabosť trojpilierového inštitucionálneho systému EÚ“, konštatuje na margo vzniknutej situácie europoslanec Sergej Kozlík (ALDE, ĽS-HZDS). Slovenskí europoslanci by radi v budúcnosti videli vlastné zdroje európskeho rozpočtu čo by znamenalo menej sporov a vyhrotených situácií v rozpočtových rokovaniach.
S návrhom na tajné hlasovanie o EÚ rozpočte, čo by mohlo podľa predsedu EP ochrániť europoslancov od tlaku z národných vlád, slovenskí europoslanci nesúhlasia. Pri hlasovaní by sa malo ukázať „kto za koho kope“, hovorí Kozlík.
„Verím, že škrty, ktoré bude nevyhnutné spraviť, sa nebudú týkať práve oblasti mladých ľudí a vzdelávania“, hovorí slovenská europoslankyňa Katarína Neveďalová (S&D, Smer-SD). „Program YES predstavuje necelé 2% celkového rozpočtu, teda hovoríme o sume približne 19 miliárd eur.“