Jozef Středula je súčasným predsedom Českomoravskej konfederácie odborových zväzov (ČMKOS). Po roku 1989 sa podieľal na premene Revolučného odborového hnutia (ROH) na štandardné odbory. V roku 1990 sa stal podpredsedom základnej organizácie Odborového zväzu KOVO. Ako predseda celorepublikového zväzu KOVO pôsobil od roku 2005 až do roku 2014, kedy bol zvolený za predsedu ČMKOS.
Azda najdominantnejšou témou nadchádzajúcich parlamentných volieb v Českej republike je otázka nízkych miezd. Tému prízvukujú predstavitelia väčšiny politických strán. Viete slovenskému čitateľovi vysvetliť prečo práve teraz a v takom rozmere?
Jednoznačne vďaka odborom. Pred dvomi rokmi sme rozbehli kampaň „Konec levné práce“. Je to zásluhou našeho tlaku, cielenia, a jednoznačného odôvodnenia požiadavky, ktorú politické strany nemôžu viac ignorovať. Dovolím si súhlasiť, že to je hlavná téma nadchádzajúcich volieb.
Niektoré české média vás už teraz označujú za víťaza volieb…
Keby som to bral zjednodušene, tak áno – české odbory vyhrali voľby ešte predtým, ako začali. Ale na druhej strane, zadosťučinenie príde až vo chvíli, keď budú české mzdy naozaj dynamicky rásť a keď to bude mať želaný synergický efekt a mzdy a platy vo verejnej správe budú rásť zároveň s českou ekonomikou.
V prípade celkového hospodárskeho rastu je to už trochu zložitejšie. Náš tlak na rast miezd sa určite prejaví aj v štruktúre pracovného trhu a je úplne logické, že bez technologického pokroku nás nečaká dobrá budúcnosť. Odbory ale teraz nemôžu riešiť úplne všetko.
U nás sme 25 rokov diskutovali o tom, ako využiť – alebo skôr zneužiť – nízku cenu práce. Sme presvedčení, že ten 25- ročný „mzdový vankúš“ (dlhodobé stláčanie miezd pod úroveň produktivity práce- pozn. red.) bol dostačujúci. Preto voľby z nášho pohľadu nie sú moment, ktorý nás uspokojí. Náš tlak po nich nepominie.
Vaša kampaň začala presne pred dvomi rokmi. Ste spokojní s tým, čo ste dosiahli v priebehu tohto obdobia?
Museli by sme byť veľmi skromní, aby sme hovorili len o spokojnosti. To čo sme dosiahli, si pred dvomi rokmi len málokto vôbec dokázal predstaviť.
Politici po revolúcii sľubovali, že za päť alebo desať rokov dobehneme Nemecko a Rakúsko. My sme si spravili analýzu a zistili sme, že to bude za 80 až 100 rokov. Tieto naše prepočty zamávali so všetkými vrátane politikov, čo to sľubovali. Áno, oni sa na túto úroveň dostali, ale väčiny obyvateľov sa to netýka.
On this #WDDW we demand an end to corporate greed: workers need a Pay Rise! #ourpayrise @gabischoff @mariannethyssen @etuc_ces pic.twitter.com/FhNhctrf7G
— Workers' Group EESC (@WorkersEESC) October 7, 2017
Presne pred dvomi rokmi som vystúpil na zjazde európskych odborov v Paríži, kde som žiadal, aby hlavnou odborárskou témou na úrovni EÚ boli nízke mzdy. No a dnes to tak vďaka kampani „Pay rise“ naozaj je.
Čo ale samotná úroveň rastu českých platov a miezd za posledné štyri roky? Je ten nárast podľa vašich predstáv?
Tá otázka má viac úrovní. Navýšenie minimálnej mzdy na úroveň 40 percent priemernej mzdy, ukončenie intervencie Českej národnej banky a rast platov a miezd vytvorilo výbornú kombináciu na priblíženie sa mzdovej hladine susedných štátov. O úplnej spokojnosti sa ale hovoriť nedá. Ľudia dnes už veľmi otvorene hovoria o rozdielnych pracovných podmienkach v dcérskych spoločnostiach zahraničných firiem. Zisťujú, že naša produktivita práce je často vyššia ako v ich materských spoločnostiach a nie naopak, ako sa nám niekto snaží tvrdiť. Pritom ich odmena za prácu je na úrovni tridsiatich percent tej zahraničnej, rastie tiež cenová hladina. To všetko vyvoláva spoločenskú nervozitu.
Verím však tomu, že priestor pre zvyšovanie miezd je stále obrovský aj bez hromadného prepúšťania, pretože firmy potrebujú kvalitných zamestnancov.
Keby tu teraz sedel zástupca zamestnávateľov alebo firiem, tak by mohol namietnuť, že rast mdzovej úrovne je v prvom rade zásluha podnikateľského sektoru a hospodárskeho rastu.
Nie je jednoduché určiť, čo spôsobuje rast miezd. Je ale nepravdivé tvrdenie, že rastú dobrovoľne. To je čistý výmysel. To by som nesmel byť v odboroch 25 rokov, pretože presne takú dobu mali zamestnávatelia na zvyšovanie platov. Prečo to potom nespravili? Ako to, že české HDP je na úrovni 88 percent priemeru EÚ, produktivita práce na úrovni 60 percent, ale mzdy sú len 30 percentné? Je to len pokus o zakrytie sily odborov, ktorá je ale neoddiskutovateľná.
Rast miezd o 8 až 10 percent v nasledujúcom roku nám z makroekonomického hľadiska nemôže nijako uškodiť.
Vyjednávanie v roku 2018 bude preto jedno z najdynamickejších a najviditeľnejších. Dajú sa očakávať intenzívne strety. Práve tento týždeň bola po štrajkovej pohotovosti podpísaná zmluva medzi zamestnancami a firmou z kozmetického priemyslu na česko-slovenskom pohraničí. Keby zamestnanci nezabojovali, tak by im firma nepridala nič, hoci má vyborné hospodárske výsledky.
Keďže sa jedná o rozhovor pre slovenský portál, musím spomenúť aj nadštandardne dobrú spoluprácu so slovenskými odbormi. Môj kolega, predseda Konfederácie odborových zväzov Jozef Kollár, začal kampaň „Európska práca rovná sa európska pláca“, čo je tiež výborný počin. Idú rozhodne správnym smerom. Sme radi, že sa im podarilo vyjednať minimálnu mzdu na úroveň 50 percent priemernej mzdy. To by sme jedného dňa radi dosiahli aj my.
Spomenuli ste, že očakávate strety. Predseda Hospodárskej komory Vladimír Dlouhý po Vašom nedávnom manifestačnom mitingu povedal, že „podnecujete nenávisť a súčasnou populistickou politikou chcete na svoju stranu získať tých, ktorým sa nepáči ponovembrové smerovanie krajiny“. Aj keď zobereme do úvahy logickú rivalitu medzi podnikateľmi a odbormi, tak tie slová pôsobia dosť tvrdo.
Viete, to je tvrdé hlavne z úst človeka, ktorý bol predsedom základnej organizácie Komunistickej strany Československa. Myslím, že toto vyjadrenie len potvrdzuje dobrú prácu odborov. Ale ak sa chce dožiť populizmu, tak to ešte netuší, čo to môže znamenať zo strany odborov.
Na septembrovom manifestačnom mítingu odborov ste odborárov vyzývali, aby od zamestnávateľov požadovali navýšenie platov o 8 až 10 percent. Je to podľa vás skutočne reálne?
Úplne. Bez akýchkoľvek problémov. Treba ale dodať, že my nechceme, aby túto požiadavku splnili všetky firmy. Uznávame, že existujú sektory, ktoré nie sú na tom až tak dobre. Napríklad v prípade českého baníctva sa dá ťažko predpokladať nejaký dynamický vývoj, hoci by som to českým baníkom veľmi prial. Máme tu aj obory, ktoré sú na tom zle z hľadiska zahraničného dopytu, môže tiež dôjsť k posunu svetových cien niektorých základných produktov pre výrobu či dumpingovému útoku. To všetko my vyhodnocujeme pri každom jednom kolektívnom vyjednávaní pri každej firme.
Světový den důstojné práce 2017. Důstojná práce musí být na prioritou všech – pracujících, zaměstnavatelů i vlád. https://t.co/rhpSpycx9N pic.twitter.com/aqlikzWCCQ
— Josef Stredula (@JStredula) October 6, 2017
Naša požiadavka 8 až 10 percent však z makroekonomického hľadiska nemôže nijako uškodiť. Naopak, do obehu sa dostane veľké množstvo finančných prostriedkov, čo pomôže hlavne malým a stredným firmám. Súčasný rast českého HDP je spolovice tvorený rastom spotreby domáceho obyvateľstva. Nakoniec, potvdrzujú to aj živnostníci a vidno to aj na dynamike turistického ruchu.
A čo ostatné odborársky významné témy? Rezonujú podľa vás v predvolebnej debate dostatočne?
Musím začať tým, čo sa deje mimo Českej republiky, čím mám na mysli hlavne Európsku úniu. Sme presvedčení, že ešte stále nie je vhodná situácia pre vstup Česka do eurozóny. To ale neznamená, že by sme euro nemali prijať. Musíme splniť to, k čomu sme sa pri vstupe do EÚ zaviazali.
Ľudom treba dôkladne vysvetliť, že to nebude tak, že sa jedného dňa zobudíme a namiesto korún budú v peňaženkách eurá. Musia pochopiť, že to bude mať svoje náklady. S tým tiež súvisí, či bude Česká republika schopná splatiť svoje záväzky v prípade, že bude aktivovaný euroval. Vy na Slovensku s tým máte svoje skúsenosti, padla vám kvôli tomu vláda. Preto nehovoríme o nevstupe, ale o múdrom vstupe v momente, kedy to ekonomika zvládne.
Nie je možné, aby drvivá väčšina zahraničných firiem neplatila našim zamestnancom ani minimálnu mzdu, ktorú majú v domovských krajinách.
Otázne tiež je, ako sa posunie kurz českej koruny v rámci režimu ERM 2 (Európsky mechanizmus výmenných kurzov, účasť v ňom je jedným z konvergenčných kritérií pre vstup do eurozóny- pozn.red.). Vieme si predstaviť dynamický pohyb nášho kurzu aspoň tak, ako to bolo v prípade Slovenska. My dnes hovoríme o výmennom kurze v hodnote 20 korún za euro.
Druhá vec je kohézia v Európskej únii. Nie je možné, aby drvivá väčšina zahraničných firiem neplatila našim zamestnancom ani minimálnu mzdu, ktorú majú v ich domovských krajinách. Česko je navyše absolútny rekordman vo výške odvodov v pomere k HDP.
Vy ale kritizujete návrhy politických strán na zníženie odvodového zaťaženia.
My si myslíme, že momentálne nie je na to priestor. A ak chceme otvoriť otázku odvodov, musíme otvoriť celú daňovú sústavu. Treba si uvedomiť, že štát finančné zdroje potrebuje. Je veľmi naivné očakávať, že znižovanie odvodov nebude sprevádzať zvyšovanie platieb na inom mieste.
Niektorí politici navrhujú zníženie odvodov o 8 percent, čo je čiastka cez 100 miliárd korún. To by znamenalo, že nebudú prostriedky na navýšenie penzií. Ak dôchodca zahlasuje za stranu, ktorá to navrhuje, tak hlasuje za život v biede. Zniženie zdravotného a sociálneho poistenia nemôžeme riešiť ani zvýšením dane z pridanej hodnoty. Akonáhle sa DPH zvýši, tak to zaplatia na spotrebe tí najchudobnejší, pretože zaplatia pomerovo najviac. Bohatých ľudí sa to až tak nedotkne.
https://euractiv.sk/clanky/socialna-politika/odborari-zahranicne-firmy-diskriminuju-vychodoeuropskych-pracovnikov/
My sme si to aj prerátali a dopady návrhov niektorých politických strán by boli pre český rozpočet úplne fatálne: ODS mínus 279 miliárd korún, u TOP 09 je to asi 230 miliárd, u ANO by to bola diera v hodnote 135 miliárd, ČSSD asi 73 miliárd korún. Ja sa obávam, že strany si tie nápady vôbec neprepočítali.
Parlamentné voľby už klopú na dvere a tak neexistuje lepší čas na zhodnotenie spolupráce s dosluhujúcou vládou.
Z hľadiska vzťahu k sociálnemu partnerstvu to podľa nás bola jednoznačne najlepšia vláda. Nemôžu sa sťažovať zamestnávatelia ani zamestnanci. Boli sme zapojení do všetkých dôležitých procesov týkajúcich sa hospodárstva a zamestnanosti. Vidieť to aj na najmenšej nezamestnanosti v celej EÚ, jednom z najvyšších rastov ekonomiky vôbec a tiež na raste miezd. To sa predošlým vládam vôbec nedarilo.
Treba však povedať, že hoci bol za koordináciu hospodárskej politiky zodpovedný minister financií (predseda strany ANO Andrej Babiš- pozn. red.), tak ten neučinil skoro žiadne kroky. Túto prácu odviedol premiér Bohuslav sobotka. Vytvoril akčný plán na podporu hospodárskeho rastu a zamestnanosti a fakticky riadil všetky zasadania tripartity.
To, že na politickej scéne boli hádky a trenice, to je už na inú debatu.
Podľa predvolebných prieskumov sa však dá predpokladať zásadná obmena zloženia vlády. Strana ANO s najväčšou pravdepodobnosťou suverénne vyhrá voľby, možno zostaví novú vládu. Čo to znamená pre vaše predsavzatia?
Strany prichádzajú a odchádzajú, odbory ale zostávajú. My a zamestnávatelia sme ďaleko stabilnejší ako politické súbjekty. Neusilujeme o moc, ale zastupujeme záujmy zasmestnancov.
Ja by som si prial – a prajem si to pri každých voľbách -, aby sme mali múdru vládu. Nezaleží na ideológii, ale na tom, aby bola krajina spravovaná rozumne. A to už nie je tak jednoduché. Mrzí ma, že veľa ľudí k voľbám nejde a potom príde za nami s otázkou, čo budeme teraz robiť. Ja v tomto prípade vždy tvrdím, že odbory nie sú opravári zlých rozhodnutí, naša úloha je iná.
A či som nervózny? Áno som. Pretože ak niečo rozhodne nechcem, tak je to oligarchizácia českej politiky. Vždy som si myslel, že sa nás to týkať nemôže. Bohužiaľ, niektoré indície ukazujú, že ten kľud naozaj nie je namieste. Vy na Slovensku máte skúsenosti s ťažkým obdobím a ste určite radi, že to už je za vami. O nás som si myslel, že niektoré veci nemusíme zažiť na vlastnej koži. Teraz sa bohužiaľ obávam opaku.
Vy už ste naznačili aj európsky rozmer volieb. Z pohľadu vonkajšieho pozorovateľa sa zdá, že drvivá väčšina českých politických strán so šancou na vstup do Poslaneckej snemovne – diplomaticky povedané- nie je eurooptimisticky naladená. To sa deje na pozadí európskej diskusie o viacrýchlostnej Európe. Vnímate to ako hrozbu?
Považujem za absolútnu šialenosť, ak niekto navrhuje vystúpenie z Európskej únie. To je zvrátené, nemá to nič spoločné s realitou. Tí čo to navruhujú, vôbec netušia, aké by to malo dopady na Českú republiku. Sme absolútne prepojení s ekonomikami ostatných európskych krajín. Ak zavedieme hranice, zastavíme obchod.
https://euractiv.sk/clanky/socialna-politika/na-ceste-do-jadra-sme-otocili-v-otazke-vyslanych-pracovnikov/
Druhá vec je viacrýchlostná Európa – sme proti tomu. Myslím, že je dôležité neopakovať rovnaké chyby z minulosti. Na príklade Grécka vidíme, že je lepšie, ak štáty pristupujú múdro a zodpovedne k účasti v eurozóne. Bezmyšlienkovitý politický tlak na prijatie eura môže ohroziť celú menovú úniu.
Považujem však za veľmi, veľmi nebezpečné, keď sa hovorí, že niečo bude platné len pre štáty eurozóny a niečo pre krajiny mimo nej. Pritom dnes sa dá už hovoriť už o troch a viac rýchlostiach v EÚ- máme Schengen, eurozónu atď. V prvom rade treba udržať politický rozmer Európskej únie.
Hovorí sa v súčasnej dobe na európskej úrovni dostatočne o sociálnych otázkach?
Nehovorí a nespomenul to napríklad ani Macron v dnes už slávnom Sorbonnskom prejave. Česká republika navyše počas vlády ODS pri podpise Lisabonskej zmluvy vyjednala najväčší opt-out (výnimka pozn. redaktora) v dejinách Európskej únie na sociálne práva. Vtedy sa to zastieralo tým, že sa jedná o práva pre sudetských Nemcov, čo však bolo veľké klamstvo. Išlo o výnimku na hlavu IV (Charty základných práv EÚ) a teda sociálne práva. Bola to krvavá dohoda pre Česko a som rád, že to už nie je aktívne.
Aby sme platovo dobehli napríklad Nórsko – pri tempe mzdového rastu z posledných 25 rokov – museli by sme začať vyjednávať niekedy v stredoveku
Preto upozorňujeme aj na to, že sa pri jednaniach o možnom vstupe Ukrajiny do EÚ nikto nepýta na sociálne témy. Vyžadujme od ukrajinského parlamentu, aby prijímal zákony, ktoré chránia ľudí. Ukážme, že EÚ nie je len ekonomickým zoskupením krajín, ale tiež sociálne, kultúrne a bezpečnostné spoločenstvo.
Tabuizovaných európskych tém je však oveľa viac. Keby boli napríklad mzdy v krajinách EÚ vyrovnané, tak sa dnes nemusíme baviť o smernici o vyslaných pracovníkoch. V EÚ ale existujú bohužial len dve profesie, ktoré dosiahli rovnakú mzdu, za rovnakú prácu na rovnakej pozícií- európski komisári a europoslanci. Dokonca ani ich asistenti to nemajú zabezpečené.
Takže ste asi privítali zmenu postoja českej vlády ohľadom tejto smernice po septembrovom stretnutí s francúzskym prezidentom Macronom v rámci Slavkovského formátu.
My sme sa podielali na jej príprave, čiže o tom niečo viem. Veľmi som sa hneval na nové členské štáty ale i našu vládu, keď smernici udelili žltú kartu. Nie sme ale obzvlášť nadšení s tým posunom, pretože zrazu sa do smernice začleňuje aj otázka diét, čomu nerozumiem.
Na nedávnom stretnutí európskych odborárov v Bratislave, ktoré bolo zamerané na mzdové rozdiely medzi východnými a západnými členskými štátmi, viackrát padlo označenie „železná mzdová opona“. K pádu takzvanej železnej opony na konci osemdesiatych rokov prispelo, že ľudia vyšli masovo do ulíc. Bude to potrebné aj v prípade „železnej mzdovej opony“, o ktorej hovoríte?
Nie je potrebné výjsť do ulíc, ale musia si to ľudia uvedomiť. Prirovnanie k železnej opone – výrazu, ktorý ako prvý použil Winston Churchill – je ale úplne na mieste. Po páde socializmu sa v Európe odstránilo veľa bariér, tá mzdová je ale stále obrovská a vyzerá ako neprekonateľná.
Aby sme platovo dobehli napríklad Nórsko – pri tempe mzdového rastu za posledných 25 rokov – museli by sme začať vyjednávať niekedy v stredoveku. V Českej republike sa veľmi taktne mlčalo o tom, že jedným z hlavných dôvodov Brexitu je nespokojnosť s nízkymi mzdami ľudí z východnej Európy, ktorí tam žijú. Preto tvrdíme, že ak plánovite lákame ukrajinských pracovníkov, nie je dôvod dávať im nižšie mzdy. Nech dostanú rovnakú mzdu ako naši pracovníci. To sa ale nedeje.