Bátor: Na Slovensku musíme hovoriť o existencii propagandy

Peter Bátor je expert na bezpečnosť a obranu, bývalý zástupca Stáleho predstaviteľa SR pri NATO a v súčasnosti vedúci oddelenia bezpečnostnej politiky v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky.

 

Prezident Andrej Kiska dnes (15. novembra) vystúpi so svojim príhovorom v Európskom parlamente. O čom bude hovoriť?

Pôjde o prvý veľký európsky príhovor na pôde inštitúcie EÚ a pred poslancami Európskeho parlamentu.

Nepochybujem, že prezident zopakuje to, čo dlhodobo prezentuje: že Únia predstavuje príležitosť na riešenie aj problémov našich občanov. Bude rozprávať aj o zodpovednej komunikácii politických lídrov.

Nadväzuje tak prezident aj na vyhlásenie a záväzok európskeho a euro-atlantického smerovania, ktoré spolu s premiérom a predsedom Národnej rady nedávno predstavili?

Áno, v širšom zmysle to nadväzuje na pokračovanie tejto iniciatívy. Z pohľadu prezidenta je to prihlásenie sa k niečomu, čomu sa on sám venuje dlhodobo: hlásenie sa k európskym hodnotám.

Členstvo v Európskej únii je pre nás existenčná otázka.

Majú takéto deklarácie podľa Vás stále zmysel a reálny dopad na domácu scénu na Slovensku?

V tomto smere existujú dve roviny. Jedna je o tom, čo hovoríme, druhá o tom, čo v skutočnosti robíme. Najlepšie samozrejme je, ak sa tieto dve veci spoja.

Ak sa pozrieme na rétoriku, tak vidno, že sa u nás otočila. Na mnohých úrovniach je výrazne pro-európska. Objavuje sa čoraz menej vyjadrení o odčleňovaní a dnes sa intenzívnejšie sústreďujeme na presadzovanie pozitívneho obrazu o Únii, že do nej jednoznačne patríme a chceme byť v tom, čo niektorí nazývajú jadrom. Pre nás je totiž  členstvo v Európskej únii existenčná otázka.

V súvislosti s existenciou Slovenska v rámci európskeho priestoru a súčasnom meniacom sa bezpečnostnom prostredí sa do popredia stále častejšie dostáva aj otázka spoločnej európskej obrany. Prežíva dnes nový impulz?

Nie je to nová iniciatíva. Otázka spolupráce v zahraničnej a bezpečnostnej politike je dekády stará vec. Snaha o konsolidáciu a zmenu toho, čo dnes v Európskej únii máme je ale odrazom snahy nájsť aj ďalšie oblasti, kde vieme urobiť viac, ako sme robili doteraz.

Ak to nevieme urobiť v dvadsaťosmičke, idú do toho len štáty, ktoré spolupracovať v tejto oblasti chcú. Ukazuje sa však, že v tejto téme vládne pomerne široký konsenzus.

Právna záväznosť spoločnej európskej obrany ukazuje, že to myslíme naozaj vážne.

Novinkou je to, že tému začíname brať seriózne, nakoľko pôjde prvý krát o právne záväznú spoluprácu. Nebude to len gentlemanská, politická dohoda. Právna záväznosť ukazuje, že to myslíme naozaj vážne.

Do obrany sa z Únie naleje aj viac peňazí. Junckerov fond vyčlení aj financie na výskum v obrane. Bude Slovenská republika vedieť prejsť na takýto druh investičného financovania z Európskej únie?

V prvom rade potrebujeme vedieť, ako tento proces bude reálne fungovať. Dnes vieme, že bude existovať fond, v ktorom sa sústredia spoločné peniaze. Poznáme oblasti, v ktorých budeme prehlbovať spoluprácu a  rámcovo tušíme, na čo všetko by sa prostriedky mohli využívať.

Ešte nevieme, aké konkrétne projekty sa z tohto fondu budú podporovať, ktoré štáty sa na nich budú zúčastňovať a z toho dôvodu je pre nás zatiaľ ťažké konkrétne definovať príležitosti.

Dôležité ale je, že sa do toho chceme zapojiť, že sme ochotní investovať a bude len na nás, či z fondu dokážeme aj profitovať. Každopádne by práve európske riešenia mali byť pre nás príležitosťou ako zaistiť väčšiu transparentnosť a efektivitu pri využívaní zdrojov na obranu. Táto oblasť je jednou z najkritizovanejších čo sa transparentnosti týka.

Financovanie v obrane ide ruka v ruke s debatou o možnej duplikácii úlohy Severoatlantickej aliancie a európskej obrannej spolupráce. Čo zabráni kritizovanému a obávanému prekrývaniu kompetencií a úloh?

V prvom rade to, že väčšina krajín Únie je aj členmi NATO. Som presvedčený, že žiaden z týchto štátov nemá dostatočné množstvo financií, aby si nimi mohol dovoliť mrhať. Členské štáty preto samé ustrážia možné zbytočné duplicitné výdavky.

Aj naratív o spoločnej európskej armáde je koncepčne aj fakticky nesprávny štart. Celá táto iniciatíva je o zlepšení spolupráce. Preto dnes v skutočnosti nehovoríme o budovaní dvoch armád. Budeme sa skôr pozerať na príležitosti, ako priniesť do Európy väčšiu bezpečnosť, vyvíjať niečo, na čo ako jednotlivé štáty nemáme, alebo obstarať čosi, čo si vieme dovoliť len spolu.

Nesúhlasím s tým, že na Slovensku pretrváva ruský sentiment.

Budeme sa tiež vedieť viac sústreďovať na to, čo NATO nepokrýva. Kým NATO je dobré v operáciách a v priamom zapojení v konfliktoch, nebolo vytvorené primárne na to, aby plnilo úlohy napríklad stabilizácie po konflikte, či na ich prevenciu. Práve Európska únia by v obrane a bezpečnosti vedela priniesť takzvanú mäkkú silu, ktorá by mala byť jednou z jej priorít.

Ak si tieto úlohy poskladáme s tými, ktoré už dnes vykonáva NATO, vieme pokryť oveľa širšie spektrum možných budúcich problémov.

Iniciatíva Nemecka aj Francúzska naznačuje, že by krajiny mali záujem takýto bezpečnostný európsky tandem viesť. Bude takéto líderstvo výhodné aj pre Slovensko?

Mnohé iniciatívy vznikajú pod vedením jedného alebo malého množstva štátov. V tejto oblasti sa už od začiatku  ukazuje významná úloha Francúzska. Prezident Macron sa stretáva s európskymi lídrami, aby diskutovali o prioritách jednotlivých členských krajín a vzájomná spolupráca sa dala vyskladať tak, aby bola výhodná pre všetkých.

Neobávam sa diktátu. Verím, že sa dohodneme na tom, čo sú naše spoločné európske priority. Určite si však takéto riešenie bude vyžadovať väčšiu angažovanosť. Aj Slovenska. A ak bude mať napríklad Francúzsko ako jednu z priorít väčšiu angažovanosť na africkom kontinente, viem si predstaviť, že my budeme presadzovať významnejšiu prítomnosť na Balkáne alebo na Ukrajine, kde sú zasa naše priority.

Väčšie zaangažovanie by si Slovenská republika od Únie vyžadovala aj na východnej hranici. Slovensko už vo svojej bezpečnostnej aj obrannej stratégii jasne deklarovalo, že Ruská federácia je tým činiteľom, proti ktorej sa musíme aj my, ako člen Severoatlantickej aliancie, brániť.

Táto skutočnosť sa ale stále ťažšie vysvetľuje doma, kde napriek pro-európskemu nastaveniu ostáva medzi obyvateľmi v rôznych častiach krajiny živý aj ruský a slovanský sentiment.

Nesúhlasím s tým, že na Slovensku pretrváva ruský sentiment. Posledné prieskumy ukázali, že to nie je také dramatické a viac si to živíme my sami, istým druhom rétoriky.

Naši vojaci už boli v Pobaltí. V Lotyšsku cvičili so spojencami. Rovnako budú vyslaní aj budúci rok ako príspevok NATO na posilnenie bezpečnosti na východnej hranici. V tejto súvislosti som nezaznamenal zvýšenú mieru odporu alebo protestov proti tomuto zapojeniu. Ozbrojené sily stále patria medzi najdôveryhodnejšie inštitúcie u nás.

Oveľa dôležitejšie je, ako to vysvetľujeme a čo hovoríme o našich strategických záujmoch. Politici majú reálny vplyv na formovanie verejnej mienky. Máme tu suverénne ministerstvo obrany, ktoré by malo našu vojenskú angažovanosť aktívnejšie a najmä sebavedomejšie vysvetľovať. A je tu mnoho ďalších bezpečnostných tém, v ktorých si ako štát domácu úlohu neplníme, alebo plníme len veľmi slabo.

V mnohých bezpečnostných témach si ako štát domácu úlohu neplníme.

Napríklad by sme  mali hovoriť o existencii propagandy na Slovensku. Hovorí o nej otvorene Európsky parlament, NATO, naši spojenci. Len my sa tomu bránime. Máme jasne definované naše strategické záujmy – členstvo v EÚ a v NATO. A pritom o tom tak málo hovoríme. Tým len nechávame priestor pre klamstvá, polopravdy a manipuláciu našich občanov.

Spomínate propagandu. V čom je podľa Vás ruská propaganda iná, ako tá západná, prípadne americká?

Aká je západná propaganda? Vieme ju jasne pomenovať a povedať, čo využíva a aké má ciele? Ja to neviem. Ale vidíme, že jednoznačne najvyšší počet pokrivených a klamlivých informácií, ich koordinované šírenie, či platenie webov, o ktorých vieme, že na Slovensku niekoľko rokov fungujú, prichádza z východu, predovšetkým z Ruska.

Ich naratív, na rozdiel od toho nášho, európskeho, alebo ak chcete, západného, je iný najmä v tom, že cieľom týchto informácií je šíriť klamstvá a pokrútené informácie, ktoré majú podrývať a spochybňovať naše základné hodnoty slobody a liberálnej demokracie. A v tom vidím nielen zásadný rozdiel, ale aj veľké nebezpečenstvo. Aj preto tak veľmi potrebujeme aktívnu a zodpovednú komunikáciu smerom k občanom.

Podobné hlasy rovnako reagujú aj na osobu prezidenta s tým, že tvrdia, že je príliš pro-americký. Ako tieto obvinenia vnímate?

Ak by mu niekto vyčítal, že je príliš pro-európsky, tak poviem áno a je to prirodzené, lebo je Európan. Osobne si nemyslím, že by mal prezident zvýšený počet vyjadrení, nekriticky obhajujúcich alebo presadzujúcich Spojené štáty. Ani tam necestuje pravidelne, dokonca dodnes neuskutočnil oficiálnu návštevu USA. Ak do USA cestuje, skôr ide o súčasť ďalšej cesty, ako napríklad vystúpenie na pôde OSN.

Úlohou prezidenta a ani jeho ambíciou nie je obhajovať záujmy iného štátu. Konkrétne si ani neviem predstaviť, čo by sme na Slovensku z politiky Spojených štátov chceli nekriticky presadiť alebo obhajovať a nebolo by to nám samým vlastné.