Rumunsko sa za „importovanie“ moldavských imigrantov „zadnými dverami“ neobáva kritiky od európskych partnerov. Basescu to povedal v spoločnom interview s moldavským prezidentom Mihaiom Ghimpu.
„Nemám sa čoho báť. Rumunsko sa drží dohovoru Rady Európy z roku 1997 o vydávaní občianstva“, povedal Basescu. Prípady sú podľa neho posudzované na individuálnej báze a nikoho k prijatiu rumunského občianstva nenútili. Moldavcom vraj len vrátili právo, ktorého ich zbavil Sovietsky zväz.
„Nebol to občan Dumitrescu z (moldavského mesta) Cahul, ktorý sa rozhodol, že stratí svoje (rumunské) štátne občianstvo, bol to Stalin čo to za neho rozhodol“, tvrdí Basescu.
Podľa moldavského prezidenta je už dnes aj bez rumunskej štátnej príslušnosti Moldavcov v EÚ dosť. Hovorí o 25 tisíc Moldavcov v Portugalsku a 180 tisíc v Taliansku.
„Problémom nie je rumunské štátne občianstvo, problémom je chudoba v Moldavsku“, domnieva sa Ghimpu. Podobný fenomén sa podľa neho udial aj v minulosti – s občanmi Španielska a Portugalska, ktorí sa o prácu uchádzali vo vtedy bohatších krajinách a preto si nemyslí, že je na takomto vývoji niečo zlé.
Zlá vízová politika?
Problém s vlnou moldavskej imigrácie je skôr spojený s vízovou politikou ako s udeľovaním štátneho občianstva. V EÚ pracuje 600 tisíc Moldavcov, ktorí sa tam dostali s vízami a dnes sú zväčša vykorisťovaní ako čierna pracovná sila. Krajina má celkovú populáciu 4 milióny ľudí.
Pozície
Udeľovanie štátneho občianstva je kompetenciou národných štátov a upravuje ho výlučne legislatíva členského štátu, povedal hovorca Európskej komisie pre EurActiv.
„Členské štáty majú plnú suverenitu rozhodnúť ako a komu udelia občianstvo a Európsky súdny dvor viackrát potvrdil dôležitý princíp, že je na každom členskom štáte, aby definoval podmienky pre nadobudnutie a stratu štátneho občianstva“, povedal predstaviteľ Komisie.
„Komisia nemá žiadnu kompetenciu nad tým ako členských štát nastaví svoje politiky v tejto oblasti“.